Inštitúcia Alberta Einsteina: Nenásilnosť podľa CIA

Nenásilie, ako aktívna politická technika môže byť použitá na čokoľvek. V 80tych rokoch NATO študovalo jej možné využitie organizovať Odpor v Európe v prípade invázie Červenej Armády. Je to 15 rokov odkedy túto metódu začala CIA používať na zvrhnutie nepružných vlád, bez toho, aby vyvolali medzinárodné pohoršenie. Ideologickú tvár tejto metóde dal filozof Gene Sharp z Inštitútu Alberta Einsteina. Red Voltaire odhaľuje jej úžasnú aktivitu od Lotyšska po Srbsko a od Venezuely po Ukrainu.

Pre verejnosť neznámy Gene Sharp formuloval teóriu nenásilia ako politickej zbrane. Za posledných 15 rokov spolupracoval najprv s NATO a neskôr so CIA na trénovaní vodcov mäkkých pučov. Od 50tych rokov Gene Sharp študoval teórie Henry D. Thoreau a Mahandas K. Gandhiho o občianskej neposlušnosti. Pre týchto autorov bola občianska neposlušnosť záležitosť povahy morálnej a náboženskej a nie politickej. Avšak kázanie malo politické dôsledky, to čo sa zdalo byť cieľom sa môže javiť prostriedkom. Občianska neposlušnosť sa tak dá považovať za politickú ba aj vojenskú techniku.

V roku 1983 Sharp zostavil Nenásilný Sankčný Program v Center for International Affairs na Harvardskej Univerzite, kde vypracoval niekoľko sociálno-vedeckých štúdii o použití občianskej neposlušnosti medzi obyvateľstvom štátov západnej Európy v prípade vojenskej invázie armád varšavskej zmluvy. V rovnakom čase založil Inštitút Alberta Einsteina v Bostone z dvojitým účelom, financovania jeho ďalších štúdií a aplikáciu týchto jeho modelov v špecifických situáciách. V roku 1985 vydal knihu pod názvom „Vytváranie nedobytnej Európy" (Making Europe Unconquerable)" , ktorej druhé vydanie obsahovalo predslov od Georgea Kennana, otca studenej vojny. V roku 1987 US Inštitút pre mier (US Institute for Peace) nadviazal spoluprácu s Inštitútom Alberta Einsteina, kde sa organizovali inštruktážne semináre pre spojencov o obrane založenej na občianskej neposlušnosti. Generál Fricaud Chagnaud predstavil na pôde Nadácie pre Obranné Štúdie (Foundation of Defence Studies) koncept „civilného odradenia" (civil deterrence).

General Edward B. Atkeson, dobrý známy riaditeľa CIA, začlenil Inštitút do americkej  interferenčnej zákulisnej siete v krajinách spojencov. Zameranie na morálne aspekty akcií napomohlo odvrátiť akékoľvek pochybnosti ich legitímnosti. A tak sa nenásilný odpor, uznávaný ako demokratický prejav, ponúka vhodné východisko na protidemokratické tajné akcie.

V roku 1989, keď bol už Inštitút Alberta Einsteina všeobecne známy, Gene Sharp začal dávať poradenstvo protikomunistickým hnutiam. Spolupracoval pri založení Demokratickej Aliancie Burmy - koalícia známych antikomunistov, ktorá sa rýchlo pričlenila k vojenskému režimu - ktorá uprednostňovala nezávislosť ostrova od komunistickej Číny, čo Spojené Štáty oficiálne odmietali. Taktiež zjednotil tibetskú opozíciu na čele s Dalai Lama a pokúsil sa sformovať disidentskú skupinu v PLO ako pokus zastaviť terorizmus palestínskych nacionalistov (nevyhnutné záležitosti okolo ich tréningu, tajne uskutočnenom na Americkej Ambasáde v Tel Avive, boli zariadené plukovníkom Reuvenom Galom, riaditeľom divízie Psychologickej Akcie izraelských ozbrojených síl).

Keď si CIA uvedomila ako užitočný môže byť Inštitút Alberta Einsteina, zapojila plukovníka Roberta Helveya do hry. Expert na tajné akcie a bývalý dekan Školy Vojenských Atašé pri amerických ambasádach, „Bob" zobral Genea Sharpa  do Burmy, aby zaškolil opozíciu do stratégie nenásilia, kritizovať najkrutejší vojenský režim na svete bez toho, aby spochybnili samotný systém. Tento proces napomohol Halveymu  identifikoval pre Washington „dobrú" a „zlú" opozíciu práve v kritickom momente. Pravá a skutočná opozícia vedená Suu Kyi bola označená ako hrozba proamerickému režimu.

Svoju úlohu „Bob" hravo zvládol. Všetkých tam totiž dobre poznal z čias, keď slúžil v Rangoon ako vojenský atašé od 1983 do 1985, kedy tu pomáhal formovať diktatúru.

Touto dvojitou hrou plukovník Helvey simultánne riadil klasický prípad vojenskej podpory karenskému  povstaniu. Zadovážením zbraní pre povstalcov a kontrolou limitovaného partizánskeho odporu si v skutočnosti Washington prial udržať vojenskú chuntu pod tlakom.

Odvtedy je Sharp prítomný všade tam, kde sú záujmy Spojených Štátov ohrozené. V júny 1989 on a jeho asistent Bruce Jenkins, prišli do Pekingu dva týždne pred udalosťami na Tiananmen. Obaja boli vyhostení čínskymi úradmi. Vo februári 1990 Inštitút Alberta Einsteina usporiadal konferenciu Nenásilné sankcie, kde sa zišlo 185 expertov zo 16. krajín, ktorej predsedal plukovník Robert Helvey a Reuven Gal. Znamenalo to začiatok medzinárodného antikomunistického ťaženia zahrňujúceho ľud do stratégie nenásilia.

Profesor Thomas Schelling, známy ekonóm a konzultant CIA vstúpil do administratívneho výboru Inštitútu, ktorého rozpočet bol veľmi stabilný, tiež dotovaný Medzinárodným Republikánskym Inštitútom (IRI), jedna zo štyroch vetiev National Endowment for Democracy (NED/CIA).

V tom čase pobaltské krajiny vyhlásili nezávislosť, ale po skúške vytrvalosti s Michailom Gorbačovom odložili svoje rozhodnutie o 2 až 3 roky kvôli vyjednaniu podmienok. V roku 1990 Gene Sharp a jeho tím pricestoval do Švédska, kde trénoval niekoľko Lotyšských politikov v organizovaní ľudového odporu proti Červenej Armáde. Niekoľko mesiacov neskôr v máji 1991, keď vypukla kríza a Gorbačov rozostavil svoje špeciálne jednotky; Gene Sharp bol poradcom separatistickej strany Sajudis a blízky Vytautas Landsbergisovy. V júni 1992 minister obrany samostatného Lotyšského štátu Audrius Butkevicius zorganizoval ďakovné sympózium Inštitútu Alberta Einsteina, pre jeho kľúčovú úlohu v procese osamostatňovania sa pobaltských krajín.

Keď Spojená Štáty začali nové prezbrojovanie v 1998, Inštitút Alberta Einsteina sa stal súčasťou expanzívnej stratégie. Inštitút zadovážil ideológiou pre hnutie mladých oponentov Slobodana Miloševiča, Otpor.  A zároveň Inštitút intervenoval v Kosovskej provincii, kde školili Ibrahima Rugova a jeho LDK, nakoniec sa to ukázalo byť zbytočné pre Washingtom počas kosovskej vojny. Otpor sa rýchlo stal favoritom na zvrhnutie Miloševiča, ktorý bol veľmi obľúbený pre jeho vzdor proti NATO. Plukovník Helvey školil lídrov Otporu na seminároch organizovaných v Hilton Hotel v Budapešti. Financie nepredstavovali nijaký problém pre taký cieľ ako zvrhnutie poslednej komunistickej vlády v Európe. Osobou zodpovednou za koordináciu operácie bol agent Paul B. McCarthy, diskrétne usadený v hotely Moskva v Belehrade až do Miloševičovej rezignácie v októbri 2000.

V septembri 2002 Gene Sharp pricestoval do Hágu, aby tu zaškolil členov Irackého Národného Výboru pripravujúci sa na návrat do Iraku, spolu s americkou armádou.

V septembri 2003 to bol znova ten istý Inštitút Alberta Einsteina, ktorý poradil opozícii spochybniť volebné výsledky, začať demonštrovať a tak prinútiť Eduarda Ševardnadzeho k rezignácii počas tzv. revolúcie ruží v Gruzínsku.

Keď vo Venezuele zlyhal pokus o puč v roku 2002, organizovaný americkou CIA, US State department prizval Inštitút Alberta Einsteina, ktorý poskytoval poradenstvo vlastníkom veľkých podnikov v čase referenda o odvolaní prezidenta Huga Chaveza. Gene Sharp a jeho tím viedol lídrov Súmate počas demonštrácií v auguste 2004. Ako už po mnohý raz, jediné čo museli urobiť bolo spochybniť výsledky a žiadať odvolanie prezidenta. Podarilo sa im dostať vyššiu strednú vrstvu obyvateľstva do ulíc, ale Chavezova vláda mala stále až príliš veľkú podporu. Medzinárodní pozorovatelia nakoniec nemali inej voľby len uznať Chavezové víťazstvo.

Gene Sharp zlyhal v Bielorusku a Zimbabve z dôvodov, že sa mu nepodarilo vyvolať dostatočne veľké demonštrácie. Počas Oranžovej revolúcie v novembri 2004 bol plukovník Robert Helvey v Kijeve. Na záver treba podotknúť, že Inštitút Alberta Einsteina začal so školením Iránskych agitátorov.

Prečo pomenovanie po Albertovi Einsteinovi ? Prvá kniha Gene Sharpa o Gandhiho metódach mala predslov podpísaný Albertom Einsteinom, hoci kniha bola napísaná v roku 1960, čiže päť rokov po géniovej smrti. Z toho vyplíva, že Albert Einstein nemohol napísať nič pre Sharpovu prácu. Jediné čo Sharp urobil, bolo že Sharp zreprodukoval článok o nenásilnom odpore, ktorý vedec kedysi napísal.

Tierry Meyssan

Žurnalista a spisovateľ, prezident organizácie Voltaire Network

Preložil: Dušan Krnáč